Pozoruhodná správa pána Mortona - časť 3

Baronet už hneď, ako vošiel, zapôsobil na mňa zvláštnym a pochmúrnym dojmom, s akým som sa stretol vari po prvý raz. Iste, že za tým stála predovšetkým záhadná smrť jeho otca, Henryho Capervilla, no jednako som bol kdesi v hĺbke duši presvedčený, že sa za tým skrýva aj čosi iné. Neskôr sa ukázalo, že som mal pravdu, keď som jeho skľúčenú povahu a strachom utýranú myseľ, pripisoval tej povesti, ktorá už narobila veľa neporiadku a položila základy čudným udalostiam v rode Capervillovcov. Váženým hosťom som ponúkol najlepšie víno, aké som sta- rostlivo uchovával pre takéto príležitosti a baronet začal rozprávať. Bol unavený, bledý a hlas sa mu triasol.

- Zrejme ste sa už dozvedeli, pán Morton, že som narýchlo pricestoval zo Severného Írska len pred pár dňami. Len čo som sa dozvedel z telegramu o smrti otca, okamžite som zrušil svoj plán odcestovať do Dublinu. Tam som sa mal stretnúť s plukovníkom Hendersonom, ktorý mi chcel osobne odovzdať akúsi správu, vo veci našich spoločných vedeckých záujmov. Je to môj veľmi dobrý a starý priateľ, ktorého som už dlho nevidel a aj z toho dôvodu som ho chcel navštíviť. Len pred týždňom pricestoval loďou z mestečka Cherbourg, ktoré sa nachádza v severnej časti poloostrova Cotentin. Napokon som však musel stretnutie zrušiť a veľmi rozrušený touto nečakanou správou som odcestoval prvým parníkom sem, do severného Škótska.

Hneď, ako sme pristáli, ponáhľal som sa rovno do Ironwellu a odtiaľ drožkou na Capervillský zámok. Strážnik, ktorý dozerá na zámok na príkaz detektíva MacLeana ma ihneď oboznámil s nedávnou udalosťou, ktorú však nevedel jasne vysvetliť. Potom som odišiel do Ironwellu na policajnú stanicu, kde som
našiel detektíva MacLeana. Požiadal som ho, aby ma oboznámil s tým, čo doposiaľ zistil a aká je súčasná situácia. Priznávam sa vám, pán Morton, že to, čo mi oznámil, ma natoľko šokovalo, že som tam na mieste skolaboval a nebyť starostlivého pána Windsona, ktovie, ako by sa to všetko skončilo. Ihneď
ma dal do poriadku a navrhol mi, aby sme zašli k vám. Najprv sme vám zo stanice odoslali telegram a ostatné už viete. A sám detektív vám posiela po nás tento dopis. Rozrušený baronet vytiahol obálku a položil ju na stôl. Len čo som ju prerezal, vypadol z nej kus papiera, ktorý bol na- rýchlo zapísaný očividne mužským tlačeným písmom. Jeho veľmi stručný obsah znel takto :

Drahý pán Morton,

Prosím, aby ste čo najskôr prišli ku mne do Ironwellu vo veci sira
Henryho Capervilla.

John MacLean

Správa ma nijako neprekvapila, pretože som ju čakal každú chvíľu. No rozhodol som sa, že odídeme až po obede.

- Odkazuje mi pán MacLean aj niečo iné ?
- Nie...myslím, že nie. Samozrejme, chce prípad s vami vyšetrovať čo najskôr, kým je ešte všetko čerstvé.
- Áno. To bude najrozumnejšie. Môžete nám, pán Windson už teraz niečo porozprávať o živote Henryho Capervilla ? Ako som sa dozvedel, boli ste jeho jediným a najvernejším priateľom...

Doktor sa netrpezlivo miesil v kresle. Dal som mu teda priestor, aby povedal čosi bližšie o baronetovi, čo nám snáď aspoň trochu objasní prípad, do ktorého som sa s Whartonom a detektívom MacLeanom púšťal.

- Najprv vám azda poviem, ako sa naše priateľstvo začalo a čo ma naviedlo k tomu, aby som sa stretol so sirom Capervillom. So sirom Henrym Capervillom som sa po prvý krát v živote stretol práve na palube parníka West Cloud v roku 1862. Jeho cieľom bolo prístavné mesto Casablanca v Moroccu. Spoločnosť na ceste mi robil pán Cobbler, ktorý bol v Moroccu už niekoľkokrát a ponúkol sa mi ako sprievodca. On tam cestoval za priateľmi, ktorých si tam získal predovšetkým svojou milou a humornou povahou a svojimi všestrannými záujmami. Bol to uznávaný a náruživý hráč whistu a šachov. A tak som s ním po večeroch hrával karty a neskôr sa k nám pridal aj sir Henry, ktorý nás veľmi prekvapil. Bol veľmi dobrým hráčom whistu. A tak som sa s ním vlastne spoznal. Neskôr som sa ho pýtal na príčinu jeho cesty do Afriky ale on to vždy vedel nejako zahovoriť a odpovedal mi nejasne alebo zažartoval. To mi prezra- dilo, že nechce, aby sa niekto dozvedel o jeho zámeroch na tej- to ďalekej ceste. Inak bol veľmi priateľský a kedykoľvek som ho požiadal o rozhovor alebo hru whistu, ochotne prišiel.

- A kam zamieril sir Henry, keď ste pristáli v Casablance ?
- Do jedného z miestnych hotelov. Vraj si chcel oddýchnuť a zbaviť sa úzkosti, ktorá ho prenasledovala od doby, keď bol tajomne zavraždený v roku 1850 Jacob Capervill a on sa stal dedičom zámku. No som presvedčený, že sa za tou cestou skrýva čosi iného, vážnejšieho. Sám sir Henry mi pri jednej z
posledných mojich návštev na zámku prezradil niečo, čo pokladám za veľmi dôležité pri riešení prípadu. Už takmer sedem rokov ho prenasleduje istý muž menom John Butterley. Ten človek bol jeden zo zakladajúcich členov lóže Viktory, do ktorej vstúpil baronet dobrovoľne. Samozrejme, činnosť spolku
nemala s dobrým nič spoločné a ich členovia boli obklopený mnohými tajomstvami. Chystali tam akúsi vzburu, do ktorej boli angažované viaceré lóže. V roku 1855, krátko pred vypuknutím nepokojov, baronet spolu s niekoľkými členmi rebeloval a odmietal vykonávať príkazy. Tým porušil pravidlá lóže,
do ktorej keď niekto vstúpi, nemôže už nikdy odísť, pretože pozná všetky jej tajomstvá a ciele. Za to im hrozil trest smrti a sir Henry si bol toho plne vedomý. A zrejme z tých dôvodov aj odišiel do Morocca. Až keď si čiastočne overil, že mu nehrozí veľké nebezpečenstvo, vrátil sa po niekoľkých týždňoch do Škótska. No pominuté nebezpečenstvo sa vrátilo, ako nám to potvrdili nedávne udalosti na zámku. A hoci by to už mohlo vyzerať celkom jednoducho, cestu nám opäť pretína jedna veľká a zlovestná, no o to naliehavejšia skutočnosť. Aby som bol presný, pán Morton, tak vás musím oboznámiť s udalosťou,
ktorá sa odohrala na jar roku 1869. Pri jednej z akcii lóže Victory sa podarilo polícii zo Scotland Yardu zasiahnuť a väčšina členov bola tej noci dolapená alebo pri útoku usmrtená.
- Áno. Pamätám si na ten veľký rozruch, ktorý ma vtedy zastihol v Glasgowe na High Street. Strávil som tam zopár dní, kým som vyriešil jeden prípad, ktorý však nemal s týmto nič spoločné.
- To, či pri tej akcii zahynul aj John Butterley je doposiaľ neja- sné, no veľmi pravdepodobné. Celá banda sa rozpŕchla a už o nich nebolo počuť. Tak skončili prenasledovatelia sira Henry- ho, no strach a úzkosť ho ani potom neopustili, ba ku sklonku smrti sa ešte znásobili. Verte mi, že ako lekár som robil všetko, čo som mohol. A moje úsilia nevyšli nazmar, pretože boli dni, ba aj týždne, kedy sa pacientovi vrátila dobrá nálada a optimi- stická povaha, ktorá však nikdy neprekypovala nadmernou radosťou alebo pokojom.

Doktor sa odmlčal. Baronet sedel nehybne v kresle a na jeho meravých očiach som nespozoroval nič nového.

- Takže vy predpokladáte, že niekto z členov lóže prežil a pomstil sa Henrymu Capervillovi, ktorému sa takmer sedemnásť rokov darilo skrývať a unikať pred nimi ?
- To je len môj názor, pán Morton, ohradil sa doktor Windson.
- Je to zatiaľ ešte dosť nejasné, i keď samozrejme, že istú teóriu som si už utvoril. Potrebujeme materiál, fakty a predovšetkým výpoveď pána Douglasa, ktorý so svojou ženou ako posledný videl sira Henryho nažive. Myslím, že bude lepšie, keď sa trochu poprechádzame po Garden Street, nadýchame sa čerstvého vzduchu a okolo piatej hodiny odídeme drožkou na policajnú stanicu do Ironwellu, kde nás už netrpezlivo očakáva detektív MacLean.

Napísal : Fridrich