Traja kamaráti

Adam, Peter a Vlado boli na základnej škole kamaráti. Keď sa dozvedeli, že všetci traja sa dostali na osemročné gymnázium, boli to osláviť v miestnom podniku. Po búrlivej noci a dvoch mesiacoch prázdnin sa vracajú do školy. Tento krát do novej. Prvé tri roky to ide v poriadku, ale na začiatku štvrtého to medzi nimi škrípe, dokonca Peter a Vlado skúsia cigaretu. Adam sa bráni, pretože videl na internete aj v telke veľa reklám ako to škodí a podobne.

Adam sedel na stoličke vo svojej izbe a čítal. Lepšie povedané – učil sa. Učil sa jeho obľúbený predmet, pretože vedel, že ak sa bude dobre učiť, rodičia ho odmenia. Ale nerobil to preto. Robil to hlavne pre seba, lebo vedel, že mu to v dospelosti pomôže. Rád sa učil. Za dobré známky dostával aj dobré vreckové, obvykle päť euro. Keď sa po hodine všetko naučil, zobral z pokladničky dve eurá a vybral sa na bicykli do mesta.

Peter ležal vo svojej posteli a rozmýšlal. Rozmýšlal nad tým, čo sa to s ním deje. Už asi týždeň nešiel von so svojim najlepším kamarátom Adamom do mesta, alebo iba tak rozprávať sa po uliciach. Dalo sa s ním rozprávať o všetkom. Ale teraz, keď ochutnal cigaretu, jeden krát, druhý krát, a tak ďalej. Už fajčí dva mesiace. Vstal z postele a obliekol sa. Práve sa rozhodol.

Vlado bol s kamarátmi vonku, na Štefánikovej ulici. V jednej ruke mal cigaretu a v druhej zapaľovač. Bolo mu úplne jedno, že fajčí už rok, že pije tvrdý alkohol alebo, že sem tam fetuje. Bolo mu jedno, že okradol svojich rodičov o stovky euro – „Sú to slepí debili“ – vravieval o tých, ktorí ho mali najradšej a ktorí ho slušne vychovali. No on ich rady nepočúval – dal sa na cestu chuligána. Hlavne, že bol frajer pred svojou partiou. „Dnes som schytal ďalšie štyri“ – po tom ako to dopovedal všetci sa rozosmiali a podávali mu päste so slovami „daj na to“. Hovoril o päťkách. Mal ich už asi tridsať. Vlastne žiadnu inú známku nemal. Po chvíli smiech utíchol. Práve išiel okolo asi dvanásťročný chlapec. Bezbranný. Ideálna korisť.

Adamov bicykel už zažil aj lepšie časy ale stále ešte nepatril do starého železa. Išiel rýchlosťou asi dvadsať kilometrov za hodinu. Bol zvyknutý dávať stopercentný pozor na cestu, ale teraz ho upútala skupinka chalanov, každý cigareta v ústach a smejú sa. Spoznal medzi nimi svojho dávneho kamaráta Vlado. Takáto troska sa z neho stala. Ako tak nedával pozor, takmer sa zrazil s okoloidúcim auto. Rýchlo zastavil a okamžite zoskočil z bicykla a ospravedlnil sa. Potom pokračoval v ceste na tréning. Hrával futbal už dva roky a darilo sa mu. Bol brankár, mal fajn kondíciu a dobrých kamarátov. Po dvojhodinovom tréningu, na ktorom sa mu darilo, zamieril do papiernictva a kúpil si nový stojan na ceruzky a jedno pero. Nikdy nekupoval viac, ako bolo treba. Iba potrebné veci. Cestou domov pozoroval cestu – osvetlenú jeho parádnymi blikačkami, ktoré dostal od starých rodičov na narodeniny. Mal na tvári úsmev – tešil sa ako sa bude doma učiť fyziku.

Petrove nohy stúpali na rozpálený betón. Pomaly ho otažievali ale hneď ako zistil, že jeho cieľ je blízko – pridal do kroku. O necelých päť minút stál pred obchodom s cigaretami. Vošiel do vnútra a poobzeral sa. Jeho mesto bolo známe hlavne tým, že tu bol najväčší obchod s cigaretami v meste. Poobzeral sa po výbere asi sto druhov cigariet, pozdravil predavača a prstom ukázal na zelený balík na stole za päť euro. „Jeden balík prosím“ – povedal, zaplatil a odišiel. Posledný týždeň, keď odtiaľto odchádzal, vždy si zapálil – no teraz to bolo iné. Zatavil sa, otvoril svoj nákup a hodil do úst nikotýnovú žuvačku. Cestou domov sa usmieval na krabičku – za mesiac sa z neho stane nefajčiar.

Vladova skupina chytila bezbranného chlapca a Vlado mu uštedril pár zaúch a dal mu aj päsťou do brucha. „Navaľ prachy“ – zhúkol, nikto ho samozrejme nepočul, keďže boli v opustenej štvrti. Tohto chlapca okrádali už dlho. Vedeli, Vlado bol kedysi jeho priateľ, že chodí tadiaľto a vždy sa zastaví v supermarkete kúpiť pečivo. Chlapec nedobrovoľne podal Vladovi päťeurovku. Brániť sa nemalo zmysel. Kopol mladíka do zadku a povedal – „Vypadni, ty nula !“. Potom sa pozrel na päťeurovku. Vedel, že za ňu kúpi minimálne dve dávky.

O desať rokov neskôr

Adam sa výborne učil, zmaturoval a dokončil počítačovo – matematicko – fyzikálnu vysokú školu. Otvoril si vlastnú firmu na vývoj nových programov. Dokonca si založil vlastnú web stránku, kde  pomáha riešiť matematické a fyzikálne problémy a príklady. Každý týždeň posiela každému členovi rodiny päťsto euro. Vždy keď ho vidíte má úsmev na tvári, pretože vie, že jeho rodina je zabezpečená. Nič viac mu nechýba.

Peter včas prestal s fajčením a celkom sa vyliečil. Priznáva, že za svoju fajčiarsku „kariéru“ fajčil aj tri denne, viac ako jeho babka, a minul aspoň sto euro. Ale to je minulosť, nechce na to myslieť. Začal sa učiť, mal rád biológiu. Teraz má svoju vlastnú farmu na západe Slovenska a žije si spokojný skromný život – tak isto ako jeho dobre nakŕmené zvieratká.

Vlado neprestal ani fajčiť, ani fetovať. Keď sa zistilo, že bije a šikanuje menšie deti vyhľadala ho sociálka a poslala do polepšovne, kde stratil svoje najlepšie roky. To ale nebolo všetko. Hneď ako vyšiel z polepšovne – neužil si ani týždeň voľného života – okradol a surovo zbil k smrti osemdesiat ročnú starenku a okradol ju. Polícia ho našla a dali mu doživotie. Ale jemu to nevadilo. Stále mohol vykonávať svoje obľúbené činnosti – mohol sa mlátiť a ničiť – ale nerobil to, pretože nikto mladší sa v base nenachádzal. Už nebol taký frajer. Až v base si uvedomil, ćo spravil so svojim životom, a že ho jeho kumpáni iba využívali a teraz si behajú po slobode.